Čo kraj získa, keď si začne merať dopravu sám

Pred voľbami sa v každom kraji hovorí o doprave, no takmer žiadny nevie, koľko áut po jeho cestách naozaj jazdí. Čo sa zmení, keď si kraj začne dopravu merať sám, a ako to postaviť, aby to prežilo volebné obdobie.

Jozef Krivaček · 4. 9. 2026 · 6 min čítania

Na jeseň sa volia župani a krajské zastupiteľstvá a v každom kraji sa bude hovoriť o doprave. O kamiónoch, ktoré si cez obce skracujú cestu. O parkovisku pod hradom, kde v sobotu o desiatej už nezaparkujete. O ceste, ktorá sa mala opraviť ešte za minulého župana.

Za tie roky, čo robíme s mestami a krajmi, som si všimol jednu vec. Keď sa na zastupiteľstve niekto opýta, koľko áut vlastne tou cestou denne prejde, v miestnosti nastane ticho. Kraj spravuje stovky kilometrov ciest druhej a tretej triedy, ale čísla o nich má z celoštátneho sčítania dopravy. To robí Slovenská správa ciest raz za niekoľko rokov, naposledy v rokoch 2022 a 2023, ďalšie sa má robiť v roku 2026 a výsledky budú až v roku 2027. Na plánovanie diaľnic to stačí. Na rozhodnutie, či zakázať kamiónom prejazd cez konkrétnu obec alebo ktorú z troch ciest opraviť tento rok, je to niekoľko rokov starý údaj z jedného sčítacieho dňa.

Tento text je o tom, čo sa zmení, keď si kraj začne dopravu merať sám. Nie o megapixeloch a protokoloch, ale o rozhodnutiach.

Čo vlastne meriame

Pod monitoringom dopravy si väčšina ľudí predstaví kameru na stĺpe. V praxi ide o kombináciu niekoľkých zariadení a každé má svoju úlohu. Kamera s analytikou spočíta vozidlá, rozlíši osobné auto od kamiónu a autobusu a odčíta evidenčné číslo, takže vieme, či to isté vozidlo obcou len prešlo, alebo v nej zastavilo. Radar alebo indukčná slučka vo vozovke dodá presné počty a rýchlosti aj v noci a v hmle, keď kamera vidí horšie. Nad parkoviskom stačí jedna kamera, ktorá hlási, koľko miest je voľných. A tam, kde nie je elektrina ani signál, na horských cestách a pri lesných parkoviskách, sa meria mobilnou vežou s vlastným napájaním.

Z toho všetkého vzniknú odpovede na otázky, ktoré sa dnes na kraji riešia odhadom. Koľko vozidiel prejde obcou v pracovný deň a koľko v sobotu. Aká časť z nich je tranzit. O ktorej sa zaplní záchytné parkovisko a čo potom autá robia. Kde sa jazdí najrýchlejšie.

Päť vecí, ktoré kraj s dátami urobí inak

Poradie opráv ciest

Peňazí na údržbu je vždy menej ako úsekov, ktoré by ich potrebovali. Dnes sa poradie opráv skladá z technického stavu, sťažností a politiky. Keď kraj vie, koľko vozidiel a najmä koľko ťažkých vozidiel po ceste denne prejde, vie povedať, ktorá cesta sa ničí najrýchlejšie a kde oprava vydrží najdlhšie. To je argument, ktorý sa dá vysvetliť aj starostovi obce, na ktorú sa tento rok nedostalo.

Zákaz tranzitu

Zákaz vjazdu kamiónov nad určitú hmotnosť na cestu tretej triedy si kraj musí obhájiť pred dopravcami, políciou aj ministerstvom. S dátami o tom, koľko kamiónov obcou prešlo a odkiaľ prišli, je to iný rozhovor. A keď zákaz platí, tie isté kamery ukážu, či ho niekto berie vážne.

Parkoviská a návštevnosť

Parkovisko pod hradom má povedzme dvesto miest a v sezóne príde päťsto áut. Kraj to nezmení, ale vie s tým pracovať. Vodičovi ukáže na webe alebo v navigácii, že parkovisko je plné, skôr než sa k nemu dostane. Kyvadlový autobus zo záchytného parkoviska pustí práve v tých hodinách, keď treba, nie celý deň naprázdno. A keď plánuje nové záchytné parkovisko, postaví ho tam, kde autá naozaj krúžia, nie tam, kde bol voľný pozemok.

Objektívna zodpovednosť

Prekročenie rýchlosti v obci alebo vjazd kamióna do zóny, kam nesmie, sa dnes dá riešiť pokutou držiteľovi vozidla bez toho, aby ho zastavila hliadka. Ako to funguje po softvérovej a hardvérovej stránke, sme písali v sérii o rýchlostných radaroch. Dôležité je, že na to netreba ďalší systém. Kamery a radary, ktoré počítajú dopravu, to zvládnu tiež.

Rokovanie so štátom

Obchvat alebo preložka cesty prvej triedy nie je investícia kraja, ale štátu. Župan, ktorý príde na ministerstvo s dvojročným priebehom intenzít z vlastných meraní, sa rozpráva inak než ten, kto sa opiera o petíciu občanov. Nie preto, že by petícia nebola dôležitá, ale preto, že číslo sa ťažšie odloží.

Horské a kúpeľné regióny

Kraj s priemyselným parkom má dopravu predvídateľnú, ranná a poobedná špička od pondelka do piatku. Horský alebo kúpeľný región funguje naopak. V utorok je cesta do doliny prázdna, v sobotu ráno po snežení stojí kolóna od odbočky z hlavnej cesty. A práve tam, kde by sa merať malo, na parkovisku pod strediskom alebo na vjazde do doliny, väčšinou nie je elektrická prípojka.

Preto v takých lokalitách radíme nezačínať stavaním pevných bodov. Na jednu sezónu tam postavíme našu mobilnú vežu TechTower, ktorá má vlastné napájanie, kamery aj senzory, a kraj za pár mesiacov vie, kde a kedy sa problém naozaj deje. Až potom má zmysel rozhodovať o trvalej inštalácii. Stavať pevné body podľa odhadu a po roku zistiť, že špička je o dva kilometre ďalej, vyjde drahšie.

Aby to nedopadlo ako ďalší systém, do ktorého sa nikto nepozrie

Videli sme dosť projektov, ktoré sa slávnostne spustili a po roku z nich ostal dashboard, ktorý nikto neotvára. Podľa mňa o tom rozhodujú štyri veci.

Prvá je jedno miesto pre všetky dáta. Kamery od jedného výrobcu, radary od druhého a parkovacie senzory od tretieho, každý so svojím portálom, to nikto sledovať nebude. Dáta musia tiecť do jednej platformy, kde ich vidí dopravný inžinier na kraji, obec aj dispečing. My na to používame vlastnú platformu KALM:IT, v Bratislave na nej beží napríklad analytika Park & Ride nad mestskými kamerami.

Druhá je, aby sa dáta dali zdieľať. Z tých istých čísel má úžitok obec, polícia aj Slovenská správa ciest. Systém má mať otvorené rozhranie, nie formát, ku ktorému má kľúč len dodávateľ.

Tretia sú osobné údaje. Evidenčné číslo je osobný údaj a prevádzkovateľom je kraj, nie firma, ktorá kamery namontovala. Kde sa záznamy ukladajú, kto sa k nim dostane a kedy sa mažú, má byť súčasť projektu od prvého dňa. My dáta držíme v EÚ alebo priamo na infraštruktúre kraja.

Štvrtá je servis. Kamera na horskej ceste sa pokazí v januári, nie v máji. Prevádzkujeme vyše 1 700 kamier a máme technikov v Bratislave, Žiline a Michalovciach, takže na kritickú poruchu vyrazíme do štyroch hodín kdekoľvek na Slovensku. Dodávateľ so subdodávateľom na druhom konci republiky si nájde termín.

Z čoho to zaplatiť

Kraj to nemusí platiť len z vlastného rozpočtu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) má v Programe Slovensko 2021–2027 samostatné opatrenie na inteligentné mestá a regióny, vyhlasuje naň výzvy a zároveň platí odborné tímy pre smart agendu priamo na župách a v krajských mestách. Výzvy a ich termíny sa menia, aktuálny stav je na mirri.gov.sk a smartcity.gov.sk. Z našej skúsenosti platí jedno: kraj, ktorý má za sebou pilot a vie presne, čo chce merať a prečo, napíše lepší projekt než ten, ktorý začína od prázdneho zadania.

Čo z toho ostane po voľbách

Pilot spustený teraz na jeseň bude mať na jar prvé dáta z celej zimnej sezóny a do roka časový rad, o ktorý sa nové vedenie kraja môže oprieť. Sľub, že sa doprava vyrieši, dá každý kandidát. Kraj, ktorý má vlastné čísla, ho môže aj splniť.

Ak niečo také pre kraj alebo mesto pripravujete, či už pilot na jednu sezónu, alebo trvalý systém nad kamerami, ktoré už máte, napíšte nám. Vrátime sa s návrhom rozsahu a technického riešenia.